Krátke príbehy zo života cukrovkára #2

18. augusta 2016, sweetlife, Nezaradené

Je tomu nejaký ten rok, čo do kaviarní a reštaurácií zavítala hipster móda. Suroviny fresh a bio, jedlá raw. Všetko zdravé, ekologicky pestované, bez pesticídov a týrania zvierat. Spoločnosť sa stala domnele uvedomelá, každému záleží čo má na tanieri. Ja som ako väčšina tomuto novému prúdu, šíriacemu sa ako mor po bratislavských uliciach, fandila. Čo môže byť lepšie ako pocit, že to čo ješ je pravdivé, a v procese výroby nik netrpel – či už sa jedná o pobehujúce kura (ktoré malo aspoň ten rok pohodový život), dojnú kravu, alebo roľníka zberajúceho úrodu na svojom políčku. Žiadny fake, čistá spravodlivosť na tanieri! Priam povnášajúci pocit. Hoci sa ako diabetik nezvyknem stravovať vonku (keďže pojem ,,nízkosacharidová diéta” nie je vo všeobecnosti veľmi známy) nová vlna ,,hipster jedál” mi dodávala nádej. Zhliadnúc ponuku v nejednej kaviarni či reštaurácii sa ma však náhle zmocnilo sklamanie. To, že nejem múku (a teda všetky nátierky, bagety a sendviče sú pre mňa tabu) na to som si už zvykla. Ale fakt, že si nemôžem objednať ani šalát – ktorý v základe neobsahuje žiadne sacharidy (a teda je pre mňa Svätý grál v dimenziách jedla) – to ma skutočne sklamalo. V mojej obľúbenej zelenine, ktorú som si bez výčitiek mohla dopriať prakticky kedykoľvek, sa ako malé parazity zjavili nové ingediencie zvané kus kus, brusnicová omáčka, pečená repa, kešu omáčka, med, hrozienka či ananás (odkedy sa do šalátov strká ovocie?). V tej chvíli sa moja beztrestná stránka v jedálnom lístku náhle rozplynula. Rovnako ma pobavilo aj odporúčanie čašníčky, nech predsa vyskúšam raw koláčik. Drahí priatelia, raw koláč je v mojich očiach to isté ako kinder bueno. Špaldová múka to isté ako pšeničná, kus kus to isté ako zemiak a ovocie to isté ako cukor. Pri cukrovke platí jednoduchá rovnica, sacharid = sacharid, možno sa jedno vstrebá rýchlejšie ako druhé, ale z praktických skúseností môžem povedať, že rozdiel je minimálny. Takže ďakujem hipster móda, už neprosím. A dúfam, že sa raz v blízkej budúcnosti vráti do ponuky stará známa klasika. Klasika ako šalát bez ovocia či medového dresingu, prosto nudné jedlo, bez žiadneho prekvapenia na záver.

A dovtedy želám všetkým dobrú chuť, nech už jete čokoľvek.